Je jedným z najčastejších ochorení u fretiek.
Niekedy sa používa aj pomenovanie Cushingov syndróm, čo však v tomto prípade nie je celkom správne, keďže u fretiek prebieha ochorenie s úplne inou patogenézou a za iných klinických príznakov, ako napríklad u psa, či človeka.
Postihnuté sú najmä fretky v strednom a staršom veku (najčastejšie okolo 4-5 rokov), viac samičky. Uvádza sa častejší výskyt u jedincov, ktorí boli kastrovaní v príliš mladom veku (okolo 5-6 týždňov).
Príčinou ochorenia býva najčastejšie nádor jednej (obvykle ľavej) alebo zriedkavejšie obidvoch nadobličiek, čo vedie k nadprodukcii hlavne pohlavných hormónov (napr. estradiolu) v kôre nadobličky, na rozdiel od iných živočíchov, u ktorých sa zvyšuje hlavne hladina kortizolu.
Prvým príznakom, ktorý si majiteľ všimne, je strata srsti, začínajúca obvykle koncom zimy a začiatkom jari. Zmeny bývajú symetrické, začínajú na chvoste a na báze chvosta, ďalej sa rozširujú na chrbát, zadnú časť stehien, slabiny a brucho. Srsť sa dá na týchto miestach ľahko vytrhnúť. U niektorých fretiek môžu príznaky ochorenia na jeseň spontánne vymiznúť (fretka znovu zarastie), ale v prevažnej väčšine sa objavia nasledujúcu jar. To sa môže prejaviť opakovane v priebehu nasledujúcich 2-3 rokov. U iných fretiek strata srsti môže postupovať ďalej, až do stavu, kedy ostane takmer celé telo bez srsti. U niektorých fretiek sa môže vyskytnúť svrbenie, najmä v oblasti medzi lopatkami.
U samičiek býva typické zväčšenie vulvy, niekedy spojené s výtokom. Výtok býva obyčajne hlienovitý, ale môže sa vyskytnúť aj prímes hnisu alebo krvi, ktorý býva sprievodným znakom zápalu maternice (alebo pahýľa maternice, ak bola fretka sterilizovaná).
U samcov sa často vyskytujú problémy s močením, hlavne sťažené močenie, ktoré súvisí so zmenami na prostate. Tieto zmeny sú vyvolané nerovnováhou hormónov.
Veľmi častá je sexuálna agresivita a návrat sexuálneho chovania u kastrovaných fretiek.
Zriedkavejšie sa vyskytuje anémia, zväčšenie mliečnej žľazy, nadmerné pitie a močenie, stenčenie kože a úbytok svalovej hmoty.
Diagnóza sa stanoví na základe klinických príznakov, laboratórnym vyšetrením (chýbajúca odozva na aplikáciu hCG u samičiek), USG vyšetrenia, prípadne nálezu zväčšenej nadobličky pri laparotómii.
Liečba môže byť buď chirurgická, ktorá spočíva v odstránení zmenenej nadobličky, alebo neinvazívna hormonálna liečba založená na aplikácii podkožného hormonálneho čipu.